Raná starostlivosť

FUNKČNÁ HRA

O funkčnej hre hovoríme, keď už dieťa zachádza s predmetmi, hračkami spôsobom, ako sa bežne používajú. Hra odráža prežívanie dieťaťa, porozumenie okolitého sveta. Na tejto úrovni môžeme pozorovať už väčšie rozdiely medzi deťmi podmienené zrakovým znevýhodnením. Rodičia by mali poznať, ako dieťa dokáže videnie vyžívať v bežnom živote. Ako ďaleko vidí, čo mu sťažuje vnímanie a pod.

Čo môže ovplyvniť hru detí s oslabeným videním?

• Dieťa nemusí dobre vnímať vzdialené predmety, chápať, čo sa deje dalej od nich. Môže sa to prejaviť napr. pri nakupovaní v obchode. Vníma len to, čo vložíte k nemu do vozíka. Pomôže, ak prídeme bližšie k policiam s tovarom, vysvetlíme, aký tovar je kde uložený.
• Niektoré situácie môžu byť pre dieťa neprehľadné, nezrozumiteľné. Aj platenie pri pokladni prebieha rýchle. Deti s CVI (centrálnou/kortikálnou poruchou zraku) navyše môžu mať ťažkosti v rušných predajniach v obchodných centrách a reagovať útlmom alebo odmietaním až krikom na prísun množstva stimulov, ktoré nevedia spracovať.
• Hra na obchod s dieťaťom umožní lepšie pochopiť, ako to funguje. Deti môžu stratiť záujem o situácie, v ktorých sa nevyznajú.
• Veľké objekty sú zblízka neprehľadné, z diaľky sa nedajú dobre rozlíšiť. Kamióny, žeriavy, sanitky dieťa detailnejšie preskúma pomocou hračkárskych napodobenín. Pomôžu obrázky so slovným vysvetlením, dieťa si ich môže pozrieť zblízka. Tento postup spoznávania je zložitejší, kombinuje viaceré zdroje informácií. Preto rešpektujeme, že dieťa potrebuje viac času, aby sa s hračkami začalo hrať funkčne.
• Deti s CVI môžu mať navyše ťažkosti pri spoznávaní nových vecí môžu ich úplne odmietat. Existujú stratégie, ako im ich sprostredkovať tak, aby pre nich boli zrozumiteľné.
• Dieťa sa tak učí samo využívať spôsoby, ako si chýbajúce informácie doplniť. Podporujme ho v tom! Ak nevidí dobre, môže prísť bližšie, opýtať sa, prehmatať hračku. Kombinácia zrakových, sluchových, hmatových, čuchových zložiek vnímania sa v rôznych situáciách líši. Deti využívajú v hre tým viac predmetov, čím viac vedia o ich využití.
• Deti so zrakovým znevýhodnením teda môžu potrebovať viac času na získanie rovnakej úrovne skúseností ako deti s dobrým zrakom. Ak nemajú dosť príležitostí a skúseností s rôznymi situáciami, hra môže byť ochudobnená.

Ak dieťa nerozlišuje zrakom tvary, nevidí?

Bežne deti pozorujú a napodobujú dospelých pri práci. Deti, ktoré nevidia, viac napodobujú zvuky a to, čo sami zažívajú.

• Bez podpory dospelého nepoznajú bežné predmety. Pomáha slovné pomenovanie vecí a popis použitia. Deti ich potom skôr zapoja do svojej hry vhodným spôsobom. Zmenšeniny objektov, miniatúry sú iné na dotyk. Podľa možnosti by dieťa malo poznať originál, ohmatať, čo je dostupné (dom, zvieratká, auto..). Spresní si tak predstavy o priestore, veľkosti, materiáloch, môže porovnávať. Osvetlíme mu, čo je pre daný predmet, zvieratko charakteristické. Zajačika poznáme podľa dlhých uší, chvostíka, tvaru tela.
• Určovanie charakteristických vlastností (chvostík ako gulička, dlhé uši) sa u detí s CVI neskôr využíva pri rozpoznávaní obrázkov a ešte neskôr pri nácviku čítania. Preto je dôležité, aby sme ich dieťaťu nechali preskúmať aj zrakom a objaviť ich tak, že prispôsobíme podmienky, aby sa ich dieťa naučilo vyhľadať aj zrakom.
• Pre deti, ktoré nevidia je typické napodobovanie zvukov, ktoré predmety vydávajú. Brzdenie auta, vŕtanie. Dieťa drží predmet a hrá sa so zvukmi, ktoré s ním spája.
• Rešpektujeme, že funkčná hra u týchto detí môže nastúpiť aj o dva roky neskôr ako u vidiacich. Získanie potrebných skúseností je náročnejšie. Vyžaduje viac čas a opakovanie skúseností.

SYMBOLICKÁ HRA

V symbolickej hre dieťa vyžíva svoju fantáziu, predstiera niečo. U detí, ktoré nevidia, obvykle nastupuje neskôr, môže mať rozdielny obsah i podobu. Symbolická hra sa začína s rozvojom jazyka, hrou so zvukmi. Odborníci zistili, že symbolická hra nadväzuje na používanie dvojslovných viet a schopnosť povedať „nie“. Vzdorovanie dieťaťa súvisí s pocitom nezávislosti, sebauvedomením ako samostatnej bytosti oddelenej od rodičov. Predpokladom rozvoja symbolickej hry je teda rozlišovanie ja ty. Dieťa začne premietať svoje pocity do bábik, zvieratiek. Prvky symbolickej hry používa, keď kúpe macka, dáva mu napiť. Ale skutočné premietanie vlastných pocitov nastane, až má dieťa jasnú predstavu seba. Uvedomuje si už, že môže používať predmety ako svoj obraz. U nevidiacich detí môže táto fáza rozvinutej hry nastať až na začiatku školského veku. Fantazijná hra u nevidiacich neprichádza bez pomoci dospelých. Nadväzuje na pomoc pri spoznávaní, na čo sa predmety používajú, pri vnímaní súvislostí. Dospelý môže modelovať prvky hry- napr. predstiera, že je z prázdneho taniera. Výskumy ukázali, že takéto opakované ukazovanie, pomoc pri stvárňovaní témy hry urýchlilo rozvoj symbolickej hry, zvýšilo jej kvalitu a trvanie. Dieťa musí vynaložiť viac námahy, aby spoznalo svoje okolie, význam a využívanie rôznych predmetov a zariadení. Pri spomínanej hre na obchod je spočiatku fascinované samotnou pokladňou, zvukmi pri otváraní a zatváraní, cinkaní peňazí. Až po nejakom čase sa hra posunie dalej. Pri prestieraní na stôl zaujmú hroty vidličky, ohmatávanie príborov. Deti venujú viac času manipulačnej a kombinačnej hre. Teda tomu, ako sa rôzne nástroje používajú (miešanie, prelievanie). Podľa výskumov začínajú v symbolickej hre pomerne skoro používať jeden predmet. Ale hru s viacerými predmetmi využívajú oveľa neskôr. Potrebujú viac času na ich preskúmanie. Deti s obmedzeným videním majú obvykle menej skúseností s rôznymi sociálnymi situáciami. Viac napodobujú to, čo samy prežili. Až neskôr začnú napodobovať role iných ľudí. Niekedy je ťažké rozpoznať, akú hru sa hrajú.

Zvláštnosti symbolickej hry u detí, ktoré nevidia

• Mimika môže byť často neadekvátna smútok vyjadria úškrnom.
• Statická hra: často sa odohráva na jednom mieste iba s predmetmi, ktoré sú na dosah. Vidiace dieťa okamžite zahrnie to, čo z badá v okolí. Nevidiace dieťa preto potrebuje pomoc a nápady, ako využiť viac predmetov v hre.
• Výrazové prostriedky: napr. vidiace dieťa sa hrá na vláčik tak, že zoradí stoličky. Nevidiace dieťa si vystačí so zvukmi. Môže vytvárať napríklad zvukový príbeh o ceste pralesom s rôznymi zvukmi.
• Hranie rolí: pretrvávajú jednoduché role z bežných činností a rutín spánok, jedlo, varenie, nakupovanie, upratovanie. Dieťa sa hrá sa so sebou. Činnosti zamerané na iných radšej iba prerozpráva bez predvádzania, s rôznymi zvukmi.
• Predmety na hranie: výber často podľa zvukových a hmatových vlastností. Vizuálne nemusia zodpovedať našej predstave. Napr. dieťa použije kefu na vlasy na vyčistenie zubov bábike.
• „Rozhlasové hry“: rozvinutejšie symbolické hry sa môže rozvinúť až do podoby rozhlasových hier. Niekedy ani nezbadáme, že sa dieťa hrá, kým nezapojí telo. Pri vyvrcholení deja začne hýbať rukami, ťuká stereotypne hračkami o ústa, tvár. Hra môže byť navonok statická ale vnútorne prežívaná veľmi intenzívne.
• Využitie predmetov: niektoré deti predmety nepoužívajú. Napr. dieťa stojí uprostred miestnosti bez pohybu a hrá sa na autoopravovňu. Inokedy bábiku, autíčko iba drží a hrá sa slovne. Iné deti predmety používajú. Súvisí to so zameraním dieťaťa (zvuk, hmat), ale aj mierou príležitostí zoznamovať sa s predmetmi. Mamine topánky pekne klopú, šampón na vlasy príjemne vonia. Vtedy sa ľahšie pridajú aj vidiace deti. Hra s predmetmi rozvíja zážitky, obohacuje hru. Ak je veľa predmetov, môže to brzdiť hru.
• Predstavy a skutočnosť: malé deti sa môžu báť svojich predstáv, nevedia ich dobre rozlíšiť od skutočnosti. Nevidiace deti si môžu bez zrakovej kontroly ťažšie overiť skutočnosť. Strach môže viesť k tomu, že sa budú vyhýbať symbolickým hrám a dajú prednosť realite.

Ako podporiť symbolickú hru

• Dospelí by mali zachytiť prvé náznaky symbolickej hry u dieťaťa a posilniť ju.
• V spoločnej hre s rodičmi dieťa môže získať veľa nápadov, čo všetko sa dá robiť s hračkami. Ako postaviť ZOO, výbehy pre zvieratká, čo robiť, ak zvieratko utečie.
• Dospelý sa nalaďuje na hru dieťaťa, pripája, alebo ponúka začlenenie do aktivity, ktorú robí. Pomenováva rôzne hmatové, zvukové, čuchové vnemy. Pri spoločnom varení možno hovoriť o tom, ako jedlo vonia, paradajky sú hladké, v panvici to bublá..
• Ak sa dieťa zľakne svojich predstáv, upokojíme ho. Rešpektujeme jeho spôsob hry, aj keď nezodpovedá našim predstavám, podporíme jej rozvoj.
• Ak sa do výchovy zapájajú aj iné osoby, ponúkneme konkrétne informácie, s čím sa dieťa rado hrá. Zapojíme ich do podpory hry miesto jej spochybňovania.
• Hru obohacujeme ponúkaním rôznych doplnkov, oblečenia, spôsobu vedenia rozhovorov v rámci role. Niekedy je vhodné dieťaťu pomôcť v jednotlivých úkonoch (napr. zapnúť šaty bábike), aby hra nebolo prerušovaná a dieťa mohlo pokračovať s ostatnými. Dieťa môže mať problémy pri vnímaní hĺbky, detailov.

Aké hračky použiť?

• Predmety dennej potreby: námetom funkčnej a symbolickej hry bývajú jednoduché každodenné aktivity. Deti sa radšej bavia s reálnymi vecami čajová konvica, trochu cukru v cukorničke; kovová lyžička robí reálnejší zvuk. Čaj nemusí chutnať ako pravý.
• Doplnky v hre s rolami: hru starších detí môžeme obohatiť vhodným vybavením s rôznymi odevmi, doplnkami podľa rolí. Šály, klobúky, topánky na podpätkoch, policajné čapice, indiánska čelenka, doktorské oblečenie a kufrík, to všetko urobí hru zaujímavejšiu. Najmä ak sa môže na seba pozrieť slabozraké dieťa alebo dieťa s CVI vo veľkom zrkadle.
• Bábiky a plyšové hračky: majú mať reálne jasné črty oči, nos, dlhé uši, vlásky u bábiky. Obliekať bábiku môže byť ťažké šaty sú malé a zle sa zapínajú. Vhodnejšie sú šaty pre bábätká.
• Materiál pre hru so zvukmi: nevidiace deti sú zamerané na zvuky sprevádzajúce hru. Niekedy to prejde do rozhlasovej hry, zvuky možno nahrávať..
• Miniatúrne predmety: sú ťažšie rozpoznateľné hmatom, zrakom, náročnejšie na manipuláciu. Nevidiace deti musia najprv poznať reálne veci, až potom napodobeniny. Skutočné predmety môžeme potom nahradiť hračkami, až nakoniec miniatúrami. Napr. použijeme skutočné hrnce väčšie, menšie, až potom hračkárske.
• Stabilita materiálu pre hru: malé hračky ľahko padajú. Pomôže pripevnenie na podložku, ukotvenie v nádobe s pieskom.
• Priestor na hru: vhodné sú domčeky, stany, herné kútiky s dostupným uskladnením hračiek, uľahčením prehľadu. Pri deťoch s CVI upravíme prostredie podľa toho, v akej fáze sa dieťa nachádza. Stlmíme osvetlenie v miestnosti a použijeme bodové osvetlenie. Stan môže byť čierny alebo sýto farebný napríklad žltý. A možno bude stačiť iba jednoduchšie zariadený a tichý kútik v miestnosti tak, aby sa dieťa mohlo sústrediť na hru a nezahlcovali ho iné podnety.

Spracovali: Otília Čechová, Halka Tytykalová

Použitá literatúra: E. van den Broek, Y. Moleman, J. Hellendoorn: Škála vývoje hry detí se zrakovým postižením, Raná péče EDA, o.p.s., Praha 2015 Y. Moleman, E. van den Broek, A. van Eijden: Rosteme hrou. Raná péče EDA, o.p.s., Praha 2014 Ch. Roman-Lantzy: Cortical Visual Impairment – An Approach to Assessment and Intervention. New York, AFB Press, 2018 D. Sheline: Strategy to See. Colorado, 2016 A. H. Lueck, G. Dutton: Vision and the Brain: Understanding Cerebral Visual Impairment in Children. Kentucky, 2015