Manipulačná hra: Začíname sa hrať
Pre malé dieťa je životne dôležité prijímajúce láskavé prostredie vytvárané blízkymi osobami, rodinou.
Ak rodičia, opatrovatelia budujú s dieťaťom hlboký vzťah, v ktorom dieťa cíti lásku a bezpečie, priestor pre svoj rozvoj, postupne sa vydáva do okolitého sveta, aby ho spoznávalo. Vie, že jeho blízki sú skutočne „ nablízko“, aby mu kedykoľvek poskytli pomoc a uistenie, že aj svet okolo je bezpečný. Ak má dieťa určité zdravotné obmedzenia (pohybové, zmyslové, mentálne), úloha rodiča ako prostredníka medzi dieťaťom a svetom narastá. Avšak je tiež dôležité, aby dospelý rozumel potrebám dieťaťa a našiel správnu rovnováhu medzi pomocou dieťaťu a jeho postupným osamostatňovaním. Aby okrem limitov dieťaťa poznal a podporil aj jeho možnosti.
Ako sa rodia prvotné formy detskej hry?
Poďme sa ponoriť do svojho raného detstva, do počiatkov hry. Môže nám to pomôcť porozumieť a podporiť aktivity detí, ktoré sú v hrových aktivitách znevýhodnené. Každé dieťa sa najprv učí priblížiť sa k lákavému predmetu. Skúša do neho buchnúť, dotknúť sa, potom ho chytiť. Keď sa mu to darí, môže začať predmet skúmať. Ako sa pozerá, počúva a dotýka vecí, postupne zisťuje, aké sú veci okolo nás rozmanité. Aj samotný predmet, hračka, je iný, keď ju otočí, stlačí, keď je zavesený, položený niekde..
Dieťa najprv zvláda pohyb rúk a uchopovanie, potom ho koordinuje so zmyslami, spontánne spoznáva rôzne vlastnosti vecí kolo seba.
Ako vnímame dotykom drevo, látku, kameň, vodu, čo tým môžeme zistiť?
(Potrebujete sa v obchode dotýkať rôzneho tovaru, napr. látky ?) Pohyb sa začne veľmi rýchlo prepájať (koordinovať) so zrakom, sluchom. hmatom, všetkými našimi zmyslami, čo nám otvára rôzne možnosti poznávania okolitého sveta. Lákavé sú lesklé, farbené, zvučiace, vibrujúce, mierne sa pohybujúce predmety. Keď dieťa otáča hlavu za známym zvukom, aby predmet uvidelo, už dokáže koordinovať pohyb hlavy so sluchom a zrakom.
Ak sa dieťa nemôže kvôli svojim zdravotným obmedzeniam vybrať za svetom, svet má prísť k nemu (Lilli Nielsen)
Výraznejšie telesné, zmyslové obmedzenia môžu v ranom veku vytvárať prekážky pri prebúdzaní záujmu a interakcie dieťaťa s okolím. Ak nedokáže veci uchopiť, vidieť alebo počuť, má menej príležitostí učiť sa. Preto je potrebné v spolupráci s odborníkmi podľa možností dieťaťa Čo najskôr podporovať náhradné spôsoby interakcie a spoznávania okolia. Veľkým prínosom je prístup aktívneho učenia Lilli Nielsenovej, k čomu sa vrátime v pokračovaní našej cyklu.
Zámerné siahanie sa postupne vyvíja z náhodného dotyku.
Dieťa najprv narazí náhodne telom, rukami, nôžkami do hračiek. postieľky, predmetov okolo seba. Ak sa následkom pohybu stane pre dieťa niečo zaujímavé, niečo sa zmení, pohyb opakuje. Napr. mimovoľne rozhýbe hrazdičku zavesenú nad postieľkou, čo spôsobí rôzne zvuky, kmitanie a otáčanie zavesených hračiek. Začne preto viac búchať do hrazdičky, naťahovať sa za hračkami a skúša ich chytiť. Ak samo vyvolá nejakú zmenu. je to pre neho príťažlivejšie, pohyb sa stáva zámerným.
Hra sa rozvíja rôznymi spôsobmi.
Dieťa sa zaoberá s vlastným telom (vzájomné si chytá jednou rukou druhú a pozerá, chytá si nožičky a priťahuje do úst, strká ruku do úst a skúma otvor v tele, učí sa vnímať svoje telo ako celok), tvorením prvých zvukov a hrkútaním. Vstupuje do interakcie s blízkymi ľuďmi, aj s predmetmi kolo seba. Hra sa rozvíja sa v rôznych polohách tela a situáciách (v lone mamy, v postieľke, sedačke, na brušku, boku, chrbte..).
Aké sú tie všetky veci okolo nás?
Avšak veci okolo nás lepšie spoznáme, len keď s nim začneme nejako narábať – manipulovať. Malé dieťa spozná vlastnosti vecí tak, že predmety stláča, hladí, otiera o líce, dáva do úst, cmúľa, búcha nimi, postrkuje, hádže na zem a sleduje, kam padli. Veci môžu byť pružné, tvrdé, mäkké, ťažká, ľahké, hladké, drsné, hlučné a tiché, vlhké alebo suché, veľké a malé……Manipulácia zase ovplyvňuje a spresňuje samotné vnímanie a porozumenie toho, Čo vidí, počuje. Dieťa si spája videné s informáciami získanými inými cestami. Postupne ohmatáva jednotlivé časti predmetov a objavuje ich odlišné Časti – vlasy, oči bábiky, jej pohyblivé nôžky, kolieska autíčka, otvory v loptičke.
Čo sa stalo????
Dieťa najskôr narába so všetkým podobne. Súbežne však vníma, čo svojím pohybom vyvoláva, hoci spočiatku nechápe súvislosť. Aký zvuk vydá gumová bábika po stlačení, kocka po hodení na zem, kde ten zvuk v miestnosti počuje? Učí sa, ktorá hračka vyvolá lákavý zvuk a ktorá nie, v akom prípade dosiahne očakávaný efekt. Aký je rozdiel medzi hrkálkou a kockou? Začína vnímať, že niektoré predmety sú podobné (gumové hračky, lyžičky, kocky, autíčka). My dospelí nie vždy tieto skúmania oceňujeme a podporujeme, ale pokiaľ je to možné, umožnime ich opakovanie.
Akým spôsobom dieťa siaha za hračkou?
Vývin hry je spojený s vývinom jemných pohybov rúk, poznania a sociálnych vzťahov.. Dieťa získava opakovaným chytaním a skúmaním predmetov cenné skúsenosti, aktívne sa samo učí. Môžeme si všimnúť, ako sa pohyb ruky začína spomaľovať a kontrolovať očami, ak je zrak dostatočný. Dieťa sa spočiatku približuje k hračke so zavretou päsťou, otvorí ju až po dotyku a potom uchopí predmet.
Vďaka skúsenostiam ale začne ruku vopred prispôsobovať predmetu, za ktorým siaha – podľa jeho veľkosti, tvaru, polohy. Spontánne odhaduje vzdialenosť, otvára prsty, natáča ruku, aby predmet ľahšie uchopilo. Obdivuhodné, Čo všetko sa už naučilo.
Varila myšička kašičku – hrajte sa s rukami a prstami dieťaťa
Uchopovanie sa vyvíja v súlade s dozrievaním dieťaťa a príležitosťami k manipulácii i jeho zdravotnými obmedzeniami. Keď približuje otvorenú ruku k predmetu, spočiatku berie veci všetkými prstami do dlane, palec je súbežný s ukazovákom. Neskôr sa palec oddelí oproti ostatným prstom a začne menšie veci chytať natiahnutými prstami. Postupne prestane pri uchopovaní drobností používať malíček a prstenník. Z toho si môže časom rozvinúť, ak dieťa nemá telesné znevýhodnenie a má pre to podmienky, tzv. pinzetový úchop, keď chytá drobnosti medzi pokrčený ukazovák a palec. Používame ho pri chytaním drobných vecí ako sú hrozienka, nitky, korálky.
S dvoma rukami zvládneme viac ako s jednou
Malé dieťa najprv dokáže držať predmety len v jednej ruke, nevie ich podať. Neskôr začne chytať veci oboma rukami naraz, púšťa ich a znovu chytá – až sa naučí predmet v rukách prekladať z jednej ruky do druhej. Takéto zámerné prekladanie mu umožňuje predmet lepšie spoznať, obzrieť alebo prehmatať z rôznych strán, meniť jeho tvar.
Dokážem niečo vyvolať, ovplyvniť „ ja sám/sama“
Manipuláciou dieťa získava cenné skúsenosti z vlastnej činnosti – na rozdiel od bežných iných denný aktivít, vykonávaných prevažne rodičmi. Napr. ak dieťa pozoruje mamu, ako pripravuje jedlo, je to pre neho signál nasledujúceho jedenia, avšak obvykle to výraznejšie nemôže ovplyvniť (iba ak urýchliť?). Pri manipulácii sa učí aktívnejšie na svojej úrovni. Ak náhodne stlačí gumovú mačičku a tá zapíska, postupne postrehne súvislosť medzi svojím pohybom, zmenou hračky a zvukom. Začína vnímať príčinu a následok, čo je začiatok myslenia. Súčasne si vyvíja čo podporuje rozvoj jeho identity a osobnosti.
Súmerné a nesúmerné pohyby rúk
Ak dieťa udrží dva predmety v oboch rukách, otvára to nové možnosti manipulácie a hry. Spočiatku robí pohyby súbežne oboma rukami (oboma rukami tlčie kockami do stola). Neskôr sa naučí robiť každou rukou iných pohyb (jednou hračkou udiera do druhej, ktorú drží). Niektoré predmety (hrnček s uškom) chytáme nesymetrickým úchopom.
Kedy mame podám lyžičku?
Vďaka každodennej činnosti sa učí kontrolovať svoje pohyby ešte výraznejšie. Pretože na rozdiel od silného búchania kockou o stôl jemnejšie ťukanie dvoma kockami vyžaduje opatrné približovanie jednej kocky k druhej. Až keď dieťa zvládne takto kontrolovať svoj pohyb, dokáže postaviť fľašu na stôl, zastrkovať loptičky do otvorov, vkladať kocky do krabice, podať mame lyžičku na pokyn..
Ale to už sa manipulačná hra posúva smerom k hre kombinačnej, ktorej sa budeme venovať v našom cykle neskôr.
Ako podporovať manipulačnú hru
• Rešpektujme, že malé dieťa pri interakcii s hračkami, predmetmi zapája rôzne časti tela, dáva si premety do úst, skúma nôžkami.. Dávame pozor na bezpečnosť – malé predmety môže dieťa prehltnúť. Vyhýbame sa lámavým materiálom, ostrým hranám a hrotom.
• Poskytujme deťom predmety a hračky rôznych tvarov a materiálov: podlhovasté tvrdé predmety (varešky, hrkálky, lyžice), ploché (tanieriky, pokrievky). Duté a plné tvary (kastróliky, misky, gule), pružné (gumové hračky, hadice), ohybné a mäkké (papier, uteráčik, deka), veľké (nafukovacia lopta) i menšie… Kastróliky podporujú, aby dieťa použilo obe ruky, aj zväzok kľúčov láka k prekladaniu si v rukách..
• Zmyslové vnímanie (zrakové, sluchové, hmatové..), poznávanie sa vyvíja a spresňuje vďaka možnosti manipulovať s predmetmi. Guľu neodlíšime od kruhu len pozeraním, ale praktickým ohmatávaním, Malé deti sa spontánne zoznamujú s rôznymi geometrickými tvarmi (valček, kocka, kváder…) , učia sa vnímať veci v priestore.
• Dieťa má mať možnosť siahať a manipulovať s predmetmi v rôznych telesných polohách, z rôznych strán, v pohybe. Ak je to fyzické vhodné, novou skúsenosťou je hra na stole- búchanie na stôl, prehmatávanie plochy stola, šúchanie. Najprv oboma rukami rovnako, potom so striedaním pravej a ľavej ruku. Umožňuje to aj hru s napodobovaním s dospelým- striedanie v búchaní na stôl..
• Poskytujeme príležitosti vnímať a spracovávať rôzny materiál stláčanie gumových hračiek, molitanu, trhanie papiera, krčenie podbradníka, hra s gumovou hadicou, vodou…. Pomáha, ak dieťaťu umožníme jedenie rukami… Hrou podporujeme iné každodenné rutiny, ak ponúkame pravidelne dieťaťu na skúmanie vhodné bežné veci z domácnosti – v kúpeľni hubky na umývanie, krabičky s mydlom, kefky, hrebene; v kuchyni lyžičky, varešky, misky..
• Vnímanie množstva, podobnosti a rozdielnosti podporíme, ak dávame dieťaťu viac predmetov rôznych i rovnakých, ktoré môže porovnávať v hre: kľúčenky s viacerými kľúčmi, malé a veľké lyžičky, poháriky rôznej farby, veľkosti.
• Deti obľubujú aj obyčajné bežné priesvitné nádobky, v ktorých sa premiestňujú menšie predmety: guľôčky v priesvitnej umelohmotnej fľaši alebo dobre uzatvorenej priesvitnej trubici, priehľadnom nafúknutom vrecku sa presúvajú nečakaným spôsobom a vydávajú zaujímavé zvuky, keď dieťa nádobkou hýbe,.
• Predmety, ktoré lákajú, aby ich dieťa otáčalo a sledovalo- kocky s výraznými odlišnými obrázkami alebo hmatovými povrchmi na stenách..
• Hry s povzbudzujúce vnímanie príčiny a následku, pôsobenie jedného predmetu na druhý: búchame vareškou o krabici, posúvame varešku po stole, stlačením gombíky spustíme hudbu, zapneme červené svetlo..
Rola rodiča v hre dieťaťa
„Zručnosti, ktoré môžu byť rozvíjané za podpory a vedenia dospelého (alebo skúsenejšieho vrstovníka) presahujú tie, ktoré môžu byť dosiahnuté individuálne.“
– Vygotský
Dospelý má nezastupiteľnú úlohu byť sprievodcom pri nových objavoch a učení sa dieťaťa v hre.
• Niekedy v hre potrebuje len prítomnosť rodiča. Venujte plnú pozornosť dieťaťu bez zásahu.
• Deti túžia po tom, aby videli, akú radosť z nich rodičia majú. Dieťa tak získava skúsenosť, že človek, ktorý je pre neho dôležitý, ho považuje za hodnotného.
• Deti niekedy potrebujú zdieľať s nami svoje aktivity. Je vhodné, aby sme dieťaťu komentovali napr. čo robí: »Vidím, že ukladáš zvieratká do stajne. Vonku je asi
zima.“ Niekedy potrebuje dieťa o kúsok viac ako vašu podporu a pozornosť. Potrebuje vašu pomoc, aby mohlo pokračovať v činnosti, ktorá ho zaujala.
• Bežne dieťa prežíva rôznu mieru nepohody, únavy, rozrušenia, a preto je dôležité poskytnúť dieťaťu bezpečný prístav, kde naberie odvahu do ďalšieho objavovania.
• Nezabúdajme na primeranosť reakcie na nepohodu dieťaťa, aby ste nechtiac nerozvinuli strach z ďalšieho skúmania.
• Deti potrebujú upokojenie pri rôznych druhoch záťaže. Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete tomu, čo cíti a prežíva.
Pripravili Otília Čechová, Miroslava Ďurajková, Andrea Ladecká a tím Ranej starostlivosti
Použitá literatúra:
- K. Hoffman, G. Cooper, B. Powel, Kruh bezpečného rodičovstva, Vydavateľstvo F. 2018
- E. van den Broek, Y. Moleman, 1. Hellendoorn: Škála vývoje hry dětí se zrakovým postižením, Raná péče EDA, o.p.s., Praha 2015
- J. Koch, Výchova kojence v rodině, Avicenum, Praha 1977
- M. Lee, L. Mac William, Učíme sa společně, Společnost pro ranou péči, 2009
- Y. Moleman, E. van den Broek, A. van Eijden: Rosteme hrou. Raná péče EDA, o.p.s., 2014
- L. Nielsen, Učení zrakově postižených dětí v raném věku, Praha 1998 Praha