Funkčná a symbolická hra
Rodičia dieťaťa pomenúvajú predmety a činnosti, ukazujú, ako predmet použiť. Dieťa ich začne postupne spontánne napodobňovať. Môže narábať s neživými predmetmi ako so živými, hrať sa na niekoho iného.
Funkčná hra
Dieťa už zachádza s predmetmi, hračkami bežným spôsobom – ako sa v skutočnosti používajú alebo ako to odpovedá ich vlastnostiam (Hellendoorn, 1989). Pozná každodenné aktivity v rodine (napr. stolovanie, kúpanie), aj predmety požívané v danej činnosti. Češe si vlasy hrebeňom, zametá metličkou, „číta“ knihu. Hra tak odráža, ako dieťa chápe svet okolo neho.
Schopnosť pozorovať a napodobovať svoje okolie sa vyvíja od raného veku v spojitosti s rozvojom pohybu a zmyslov. Rodičia dieťaťu predmety a činnosti pomenovávajú, ukazujú, ako predmet použiť. Dieťa ich začne postupne spontánne napodobovať. Učí sa, čo k čomu patrí (tanierik a šálka, lyžička a hrnček). Utvára si vnútorné predstavy predmetov a situácií. Po zvládnutí jednotlivých úkonov sa učí aktivity kombinovať v rámci jednotlivých rutín.
Niekedy je ťažké odlíšiť funkčnú hru od symbolickej. Jazdenie autíčkom je funkčná hra. Keď dieťa nakladá figúrky do auta a ide do garáže, je to už hra symbolická.
Kedy hovoríme o symbolickej hre?
Keď dieťa pozná realitu a odkloní sa od nej. Je to fantazijná hra s predstieraním niečoho – hra „ako“ (Hellendoorn, 1989). Dieťa môže:
- narábať s neživými predmetmi ako so živými
- hrať sa na niekoho iného
- zmeniť priebeh známej činnosti
- nahradiť predmet iným, alebo si ho len predstavovať (piť z prázdneho hrnčeka, alebo len naznačovať pitie bez hrnčeka).
Použitie symbolu znamená vývinový skok u dieťaťa. Dokáže tak nahradiť konkrétny predmet iným, slovom alebo gestom. Symbolická hra sa rozvíja počas celého detstva. Deti sa obvykle prestávajú hrať až nástupom puberty.
-
Najskôr dieťa napodobuje svoje každodenné aktivity – jedenie, umývanie, spanie mimo bežný kontext. Ešte nezapája iných, používa skutočné predmety. Zatvára oči a predstiera, že spí, je s prázdnou lyžicou, robí sa, že pije.
-
Neskôr sa zameria na predmety alebo osoby v okolí. Napodobuje každodenné aktivity s reálnymi predmetmi. Dáva bábike jesť a piť ako mama. Spája činnosti a rozširuje dá pusu bábike, položí do postieľky a uspí. Dieťa si obohacuje svoje predstavy, čo sa kedy robí, ako sa správať, čo hovoriť.
-
Počet napodobovaných situácií narastá o rôzne domáce práce, jazdu autom. Dieťa využíva viac predmetov a obmieňa scenáre hry.
-
Neskôr začne prehrávať aj menej obvyklé témy, ktoré ho zaujali. Napr. návštevu lekára, nakupovanie. Cielene si vyhľadá predmety do hry. Rozpráva sa s figúrkami, ale ešte nepremieta do nich svoje pocity.
-
Až neskôr sa s figúrkami začne stotožňovať a svoje pocity im pripisovať. Scenáre hry sú dlhšie, dieťa využíva okamžité nápady. Preberá rôzne roly – na lekára, na mamu.
-
Dieťa sa začína odkláňať od reality. Nahrádza skutočné predmety ich zmenšeninami, inými predmetmi. Stolička sa stane autom, z kociek vznikne plot. Roly pridelí aj bábike, napodobuje scény z TV.
-
Predškolské deti už začínajú svoju hru viac plánovať ako príbeh. Osoba môže mať aj viac rolí s presne určeným správaním. Dieťa sa stáva režisérom aj hercom svojej hry.
-
Napokon si deti vymýšľajú fantazijné príbehy, s ktorými sa reálne ani nestretli (piráti, indiáni). Rozdelia si prepracované roly a začínajú spolupracovať.
Hra sa d’alej rozvíja aj v školskom veku. Zvyšuje sa zložitosť a trvanie hry, rozširujú sa jej témy. Medzi deťmi sú veľké rozdiely. Nie každé dieťa sa dokáže odpútať od reality. Niektoré deti sa viac zaujímajú o vzťahy medzi ľuďmi, iné o technické stránky hračiek.
Ako podporiť funkčnú hru?
V ďalšej časti nášho seriálu o hre sa pozrieme na niektoré špecifiká hry u detí so zrakovým znevýhodnením. Pre všetky deti je však dôležité, aby boli, podľa možností, čo najviac zapojené do bežného života rodiny. Dospelý má viac možností, ako hru dieťaťa podporiť:
-
Zoznamovaním dieťaťa so svetom okolo, vysvetľovaním, zapojením dieťaťa do každodenných aktivít v rodine. Dieťa by malo vnímať a poznať, ako sa predmety skutočne používajú, napr. pri upratovaní, varení. Vhodné je aj čítanie príbehov s použitím reálnych predmetov na ilustrovanie čítaného.
-
Pomenovaním a rozvíjaním toho, čo dieťa hovorí, môžeme rozširovať jeho slovnú zásobu, podporovať spoznávanie predmetov i aktivít v domácnosti. Ak dieťa začína napodobovať dospelých, môžu ho rodičia ubezpečiť, že vidia jeho úsilie, že sa mu darí, že je „ako veľký“. Rodičia tiež môžu hru obohacovať o nápady, predmety. Spoločná hra je pre dieťa veľkým prínosom. Môžu dieťaťu ukázať, ako stavať steny a rohy domu, ako na steny klásť strechu.
-
Ak poskytneme dieťaťu oddelený kútik, stolík na hru, získa lepší prehľad o priestore. Hračky možno roztriediť do krabíc a dieťa si samo vyberá, s čím sa chce hrať. Spoločné upratovanie na konci dňa podporí prehľad dieťaťa a iniciatívu v hre.
-
Niekedy pomôže vybrať hračky tematicky a iné odložiť. Rozostavenie plotu umožní, aby dieťa zvieratká triedilo do ohrád. Rozširujeme možnosti v hre pridávaním predmetov, popisovaním, čo sa deje napr. na statku so zvieratkami.
-
Aby dieťa dokázalo v hre predmety používať, musí ich najprv veľmi dobre poznať. Novú hračku potrebuje najprv preskúmať. Veľmi vhodné sú hračky, ktoré napodobujú každodenné známe predmety, ako šporáčik s panvičkami, riadom, rôzne autíčka a pod. Pri výbere hračiek sa riadime úrovňou hry dieťaťa, jeho záujmami a potrebami viac, ako vekom dieťaťa.
Spracovala: Otília Čechová
Použitá literatúra: E. van den Broek, Y. Moleman, J. Hellendoorn: Škála vývoje hry dětí se zrakovým postižením, Raná péče EDA, o.p.s., Praha 2015 Y. Moleman, E. van den Broek, A. van Eijden: Rosteme hrou. Raná péče EDA, o.p.s., Praha 2014